ZDROJ : https://preventista.sk/info

Čas vianočných nákupov sa nezadržateľne blíži a s ním, bohužiaľ, aj nárast platobných podvodov, či už sa jedná o nekalé prevody z účtov alebo nekalé platby platobnou kartou. Za najbezpečnejší spôsob, ako uhrádzať platby sa považuje platba platobnou kartou, pričom ani to nemusí niekedy stačiť. V prípade, ak ste sa stali obeťou podvodu a prišli ste o peniaze na Vašom účte, existuje spôsob na základe ktorého získate svoje peniaze späť. Od banky. Podobne to platí aj pri nekalej platbe z kreditnej karty, i keď tam dochádza, vzhľadom na povahu kreditnej karty, k neautorizovanému čerpaniu úveru.

Prvý krok, ktorý je potrebné spraviť, je kontaktovanie poskytovateľa platobných služieb – spravidla banku. Používateľ platobných služieb (platiteľ) má totiž v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o platobných službách“) nárok na nápravu zo strany banky. Treba však dať pozor, pretože banke je možné oznámiť Váš nárok najneskôr do 13 mesiacov odo dňa odpísania finančných prostriedkov z platobného účtu, inak Váš nárok podlieha preklúzii – zanikne.

Banka je následne povinná preukázať, že platba bola riadne zaúčtovaná, autentifikovaná, zaznamenaná a na jej priebeh nemala dopad žiadna technická porucha alebo iný nedostatok.

Podľa § 10 ods. 2 Zákona o platobných službách, ak popierate, že ste vykonali platobnú operáciu, potom samotné použitie platobného prostriedku (t.j,, Vašej platobnej karty, resp. Vašich autentifikačných údajov v rámci mobilného alebo elektronického bankovníctva) nie je dostatočným dôkazom, že ste autorizovali danú platobnú operáciu alebo, že ste zapríčinili neautorizované vykonanie platobnej operácie v dôsledku podvodného konania, úmyselného opomenutia, konania s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnenia jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 Zákona o platobných službách. Inak povedané to, že niekto zneužil Váš platobný prostriedok (platobnú kartu; údaje v rámci mobilného alebo elektronického bankovníctva; autentifikačné prvky), neznamená, že za to zodpovedáte Vy. 

V prípade neautorizovanej platby, t. j. takej, na ktorú ste nedali súhlas, musí byť zo strany banky preukázané, že ste zanedbali alebo porušili svoje povinnosti. Dôležité je, aby zo strany platiteľa nebola v dôsledku jeho úmyselného konania alebo hrubej nedbanlivosti porušená ani jedna z nasledujúcich povinností podľa § 26 Zákona o platobných službách:

1. používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto platobného prostriedku,
2. bez zbytočného odkladu oznámiť banke odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku,
3. vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku.

Inak povedané, v zásade platí, že (1) ak ste nekonali Vy sami podvodným spôsobom, alebo (2) ak ste úmyselne v zlej viere neprezradili svoje autentifikačné údaje, resp. údaje uvedené na platobnej karte, tretej osobe, a (3) ak ste neporušili úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti svoje povinnosti uvedené vyššie v § 26 Zákona o platobných službách, banka je povinná váš odškodniť. Pozor, v zásade, aj keby ste konali nedbanlivo (t.j., nekonali ste podvodne alebo hrubo nedbanlivo), znášate stratu iba do výšky 50 € (§ 12 Zákona o platobných službách). Dôležité je, že dôkazné bremeno o tom, že ste konali úmyselne, hrubo nedbanlivo alebo nedbanlivo znáša banka (nie Vy).

Hrubá nedbanlivosť je značne široký pojem a je potrebné ho posudzovať vo svetle okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax nám však dáva príklady čo možno, a čo nemožno považovať za hrubú nedbanlivosť. Napríklad, podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/213/2012, nemožno za hrubú nedbanlivosť považovať takú situáciu, keď bežný užívateľ zrealizuje platbu v dôsledku počítačového vírusu generujúceho podvodné platobné príkazy. 

Taktiež je potrebné v zmysle § 12 Zákona o platobných službách uviesť, že ak ste sa sami úmyselne nezúčastnili na podvode, v žiadnom prípade nezodpovedáte za akúkoľvek nasledovnú finančnú stratu:

1. ak finančná strata vyplýva z použitia strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného prostriedku, a to od okamihu oznámenia tejto skutočnosti banke,
2. banka nevyžaduje na potvrdenie platby silnú autentifikáciu platiteľa (t.j. Vás) alebo banka používa výnimku zo silnej autentifikácie platiteľa podľa osobitného predpisu (t.j., banka prevzala na seba v tomto riziko) – toto Vám odporúčame preveriť v každom osobitnom prípade (pojem „silná autentifikácia“ je definovaný v § 2 ods. 48 Zákona o platobných službách). Za takéto prípady nevyžadovania silnej autentifikácie zo strany banky sa napr. považujú situácie, ak ste platbu prostredníctvom Vami v platobnej bráne zadanej platobnej karty (tzv. prvá autentifikácia) nepotvrdili napr. na základe kódu z sms-ky, kódu v rámci push notifikácie, alebo iným podobným spôsobom (tzv. druhá autentifikácia) preto, lebo to banka nevyžadovala.

 

---

1. Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách,
2. Dôvodová správa k zákonu o platobných službách
3. Rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17Co/213/2012

Tento článok čítate vďaka autorom z Advokátskej kancelárie BCH Advokáti Chlipala (www.bch.sk)