Čo by mal vedieť budúci prvák pred nástupom do školy?

 

Podľa skúseností Centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPP), nie všetky 6-ročné deti sú schopné v tomto veku zvládnuť nároky 1. triedy bez vážnejších problémov.

Fyzickú (telesnú) zrelosť posúdia detskí lekári pri predškolských zdravotných prehliadkach. Psychickú (duševnú) zrelosť posudzujú bezplatne na žiadosť rodiča psychológovia z CPPPP.

1. Prvák by mal mať základné sociálne návyky.
2. Mal by uznávať autority.
3. Mal by sa vedieť predstaviť, poznať svoju adresu a mená rodičov.
4. Mal by sa vedieť pozdraviť, poďakovať a o niečo poprosiť.
5. Prvák by mal mať rozvinutú jemnú motoriku, mal by vedieť správne držať pastelky, nožnice a pero.
6. Mal by mať rozvinutú aj hrubú  motoriku. Mal by vedieť behať a skákať.

 

Budúci prvák by mal vedieť:

• • samostatne sa obliecť a obuť;
  • pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky;
  • samostatne sa najesť a obslúžiť na WC;
  • správne vyslovovať všetky hlásky;
  • komunikovať - vyjadrovať sa plynulo aj v zložitejších vetách;
  • kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené, vyfarbiť obrázok;
  • nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi;
  • vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary;
  • poznať, rozoznávať farby;
  • spočítať predmety minimálne do “päť”;
  • rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu;
  • naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku;
  • vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach;
  • orientovať sa v priestore, vie, kde je “vpredu”, “vzadu”, “hore”, “dole”, “vpravo”, “vľavo”.

 

Ako by sa mal budúci prvák správať:

• • vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút;
  • začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha;
  • na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká);
  • poslúcha odporúčania, príkazy dospelých,
  • vie dodržať dohodnuté pravidlá, postupy,
  • väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý, plačlivý;
  • nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti;
  • v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie;
  • nezajakáva sa pri reči;
  • nepomočuje sa.

Čo sa odporúča pri výchovných problémoch s dieťaťom:

• • pokojný, chápajúci, tolerantný prístup k dieťaťu;
  • dôsledný výchovný prístup;
  • jednotnosť v požiadavkách dospelých;
  • odviesť pozornosť od konfliktu, prejavu agresivity, vzdorovitosti a pod. iným smerom
  • zaujať dieťa pri afekte niečím zaujímavým;
  • zdôrazniť kladné vlastnosti dieťaťa, urobiť ho “veľkým”;
  • požiadať o pomoc pri niečom;
  • klásť primerané požiadavky na dieťaťa;
  • jasne s dieťaťom komunikovať;
  • nepoužívať rozumové dôvody (nie sú pre malé deti pochopiteľné)

Pri pochybnostiach, či je dieťa dostatočne pripravené pre školskú dochádzku, je potrebné navštíviť CPPPP, kde psychológ dokáže presnejšie zistiť úroveň školskej pripravenosti dieťaťa a poradí, ako sa môže dieťa pripravovať na školu v tej oblasti, v ktorej má ešte problémy a poskytne bezplatne aj vhodné podnety a materiály.

 

Mal by predškolák vedieť čítať, písať a počítať?

 

Niektorí rodičia svoje deti na nástup do školy pripravujú dlhodobo, učia ich poznávať čísla, farby, ale učia ich aj čítať, písať a základy cudzích jazykov. Je to správne?

Psychoterapeut Jan Kulhánek o tejto problematike hovorI: „Osobne by som to nepodporoval. Pripadá mi lepšie, keď sa deti učia spolu s inými deťmi. Ale ak to dieťa veľmi baví a samo to chce, nie je potrebné ho brzdiť. Rizikom však je, že sa dieťa bude v škole nudiť, nenaučí sa dávať pozor a bude na seba upozorňovať. V takomto prípade to však už musí zvládnuť učiteľ, aby vedel s takýmito deťmi pracovať. Na škodu nemusí byť ani to, keď sa dieťa začne učiť cudzie jazyky aj v škôlke. Môže tak získať viac istoty a sebavedomia. Treba to však robiť za predpokladu, že dobre ovláda materinský jazyk a nemá logopedické problémy.“

 

Sebaistota je dôležitejšia ako známky

 

Práve sebaistota je u budúcich prvákov veľmi dôležitá. A ak chýba, rodičia by ju mali svojmu prváčikovi systematicky dodávať. Kulhánek radí rodičom, aby nepoužívali vetu: „Veď počkaj! V škole uvidíš, čo je život! Tam ťa vychovajú!“ 

Vždy je lepšie deti pozitívne motivovať a prejaviť im dôveru, že to zvládnu. Psychoterapeut tiež odporúča rodičom, aby zo začiatku neriešili známky, ale skôr sa pýtali, ako sa dieťaťu v škole páči a či v nej má kamarátov. „Osobne by som v prvom ročníku známky nedával a ak áno, tak hlavne jednotky. Ak niekomu niečo nejde, mal by dostať nejakú alternatívnu známku, ale nie štvorku alebo päťku. Za známky môžu rodičia pochváliť, ale hlavne by nemali kvôli nim deti stresovať,“ odporúča rodičom psychoterapeut.

 

Aj rodičia prvákov by sa mali pripraviť

 

Ako sa môžu rodičia prváčikov čo najlepšie pripraviť na školu? Ivana Dlouhá upozorňuje rodičov, že pripraviť by sa nemali len na slávnostný prvý deň, ale na každý jeden deň. Rodičov by malo predovšetkým v prvom ročníku veľmi zaujímať, čo dieťa zažilo, ako sa cítilo, aké aktivity v škole robilo. Dieťa veľmi potrebuje cítiť, že obaja rodičia sa o neho intenzívne zaujímajú. Nestačí sa len opýtať, či má dieťa napísané úlohy. „Dieťa sa chce s rodičmi rozprávať o všetkom. Aj o tom, čo všetko pani učiteľka povedala, čo od neho chcela, ako sa k nemu správajú spolužiaci, ako sa v škole cíti a ako je spokojné či nespokojné,“ upozorňuje psychoterapeutka. Treba si tiež dávať pozor, aby rodičia deti školou nestrašili. Deti by sa nemali báť chodiť do školy. Strach brzdí procesy učenia.

Ak má dieťa veľký problém začleniť sa do kolektívu alebo má iné problémy súvisiace so začlenením do prvého ročníka, najlepšie je vyhľadať odborníka alebo navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré sa v súčasnosti nachádza takmer v každom väčšom meste.