S 5. ročníkom sme v tomto šk. roku vyskúšali zaujímavú aktivitu zameranú na problematiku topenia ľadovcov.  Úlohou žiakov bolo z 16 fotografií 8 ľadovcov vytvoriť správne dvojice (súčasnosť - minulosť).  V priebehu aktivity žiaci diskutovali o príčinách a dôsledkoch tohto procesu, vytvorenie ktorej dvojice fotografií bolo najnáročnejšie a pod. 

Spoločný projekt 7.A a 7.B triedy prebiehajúci počas 2. polroka prevedie žiakov naprieč Európou tak ako nikdy doteraz!  
Jeden krát v týždni majú možnosť tieto triedy spojiť svoje sily a vytvoriť niečo zaujímavé, poučné či inšpiratívne. Úvodná téma projektu sa niesla v duchu fyzickej geografie. Siedmaci vytvárali v prostredí Google Earth interaktívne mapy, v ktorých na nasledujúcej hodine hľadali rôznorodé informácie. 

Ukážka žiackych prác:

Západná Európa: https://earth.google.com/earth/d/1cq0mE7YMCtNcNZfyPTh6qEjMZYpfMqao?usp=sharing

Južná Európa: https://earth.google.com/earth/d/1HU7hvyIb9u6VKPjX4HxXNPdfBYULuR8b

Stredná Európa: https://earth.google.com/earth/d/1eTq5pwQ8lwhblQCilYKDDt4c6aJ09bX8?usp=sharing

Juhovýchodná Európa: https://earth.google.com/earth/d/1DXXpqDrC5iCxwBWglzF8axrZiW5mrVzL?usp=sharing 

Veľmi pekná aktivita žiakov 6. ročníka, kde decká detailnou analýzou výskytu malárie a pestovania ryže aj prácou s atlasmi zisťovali, že pri každom výskyte hrá významnú rolu voda. Hľadaním riešenia výskumnej otázky "Čo má spoločné ryža s maláriou?" tak odhaľovali životný cyklus komára, priebeh malárie aj nároky ryže na pestovanie. Medzipredmetovka (BIO-GEG-SJL) ako lusk!

Výkonový štandart a spôsobilosti: Žiaci si navzájom vysvetľovali, aký majú význam pre človeka pestované rastliny a živočíchy žijúce v ľudských sídlach a v ich okolí, zhodnocovali vplyv človeka na prostredie organizmov, interpretovali dáta a vyvodzovali závery ;-)

Geografia je prudko rozvíjajúca sa veda, v ktorej neustále pribúdajú nové a nové poznatky. Pre žiakov základnej školy však nie je dôležitý rozsah, ale najmä kvalita osvojených vedomostí. Tie sú u žiakov hlbšie a trvalejšie hlavne vtedy, keď sa aktívne zapájajú do vyučovacieho procesu, a tak spoznávajú praktický význam sprístupňovaných poznatkov. Tým sa snažíme riadiť aj na našej škole, napr. so žiakmi 6. ročníka (na fotografiách). 

Najvyšší vodopád...

Tornáda a hurikány...

Najväščia rieka...

Tajuplná Amazónia...

Podnebné pásma...

Deviataci sa o podnebí a vodstve Ameriky učili prostredníctvom tajničiek, zaujímavostí, vyhľadávaním informácií na internete. Pracovali s textami, mapami, či rôznymi grafmi.

Mgr. Martina Kopálová

Dňa 15. 3. 2024 si pani učiteľky Mgr. Martina Kopálová a Mgr. Soňa Matejková pripravili pre žiakov aktivitu v rámci Environmentálnej výchovy.

Venovali sme sa textilnému priemyslu, histórii obliekania, katastrofám v obrovských fabrikách, detskej práci v Indii, vymieňali sme si oblečenie v kútiku SWAP, skúšali sme rôzne druhy látok a v INFO kútiku sme sa dozvedeli veľa zaujímavých informácii o ľane, konope, bavlne, ... Na svojom oblečení sme hľadali informácie na etiketách, odkiaľ vlastne pochádza, hľadali sme krajiny na mape sveta a tiež sme sa dozvedeli, čo je to kapsulový šatník. Nechýbala ani súťaž o najrýchlejšie oblečenú živú figurínu podľa zadania.

Žiakov 5.-8. ročníka akciou sprevádzali naši deviataci, ktorí mali na starosti jednotlivé stanoviská. Pri vstupe pomáhali aj členovia Školského parlamentu.

Aktivitu hodnotíme veľmi pozitívne! Veríme, že bola obohatením pre každého žiaka. Stojíme za tým, že hlavne v dnešnej konuzmnej dobe je dôležité na chvíľu sa zastaviť, zamyslieť sa a porozmýšľať, či naozaj potrebujeme novú mikinu, či výstrelok zo sveta riflí, crop topov a tričiek. Či náhodou za výrobou daného kúsku oblečenia nesedí za šijacím strojom náš rovesník, ktorý pracuje v hrozných podmienkach. Spomalili sme. Spomaľte v nezmyselných nákupoch a zvýšte informovanosť a vzdelanie o zodpovednej spotrebe aj vy.

ĎAKUJEME za pomoc pani zástupkyni Ing. Renátke Marťákovej a PaedDr. Soni Kaveckej, ktoré prispeli výrobou informačných materiálov a vzorkovníkom látok.

Mgr. Martina Kopálová

Žiaci počas tejto aktivity napodobňovali historickú prácu kartografa pri tvorbe (kreslení) mapy fiktívneho mesta, ktoré je im slovne opisované. Prichádzali tak na potrebu využitia mapových znakov a symbolov, aby boli informácie čitateľné aj inými ľuďmi. 

So žiakmi 9.A sme si na hodine Geografie, v rámci úvodu do nového celku Amerika, zahrali simulačnú hru na kolonizátorov. 

Žiaci ako členovia posádky dostali od kapitána lode list. Úlohou bolo vybrať najvhodnejšie miesto na založenie prvej osady. Nakoľko kapitán trval na tom, že rozhodnutie by malo byť spoločné, potreboval pomoc každého člena posádky, pretože spoločne sa predsa rozhoduje lepšie. 

Žiaci pracovali v skupinách, museli sa navzájom počúvať, komunikovať, no sem tam spraviť aj nejaký ten kompromis. Súčasťou úlohy bolo aj vyplnenie hodnotiacej tabuľky, v ktorej žiaci najskôr jednotlivým faktorom priradili váhu (dôležitosť) na 5-bodovej škále. V závere sme tiež prepojili geografiu s matematikou cez výpočet váženého priemeru.

Žiaci prezentovali svoje rozhodnutia pred triedou a aspoň krátko ich slovne zdôvodnili. V závere hodiny sme viedli diskusiu o dôležitosti rôznych lokalizačných faktorov. Žiadna z lokalít nie je ideálnou a každá má inú výhodu. Jedna má napríklad výbornú obrannú polohu, druhá zas prístup k surovinám, či pitnej vode. 

Mgr. Martina Kopálová

Aktivít, ktoré môžu žiakom pomôcť učiť sa, nie je nikdy dosť. 

So žiakmi 7.A sme si štáty, vlajky a hlavné mestá Európy zopakovali prostredníctvom hier DOMINO a KARTIČKY. Aktivity potrápili aj tých najšikovnejších, no spoločnými silami sme prišli do cieľa. :-)

Mgr. Martina Kopálová

V rámci oboznamovania sa s novým učivom o štátoch východnej Afriky žiaci 6. ročníka spracovávali vlastný rebríček TOP 10-tich vecí z vopred vybraného štátu. 

Oblasť bola ľubovoľná - športovci, hotely, jedlá, ovocie, zvieratá atď. Šiestaci pracovali predovšetkým na hodine, využívali rôznorodé zdroje a na nasledujúcej geografii svoje práce prezentovali spolužiakom. Veríme, že si z tejto práce aspoň niečo odniesli a nadobudnuté vedomosti a zručnosti môžu ďalej prepájať s inými oblasťami svojho života ;-)  

Kde sa nachádza Sahel? Aké je tu podnebie? Ako sa zmenil tento región? Je tento proces zvratný? 

Na tieto a ďalšie otázky sme so šiestakmi hľadali odpoveď s pomocou fotografií, klimadiagramov, odborných článkov a videí. V závere mali žiaci v rámci projektového zadania spracovať podľa časovej osi komiks o zmene tohto regiónu. Vymyslieť si tak museli svoje vlastné postavy a dialógy, ktoré neskôr vpísali do bublín. 

Región Sahel čelí mnohým environmentálnym a sociálnym problémom, ktoré môžu mať vážne negatívne dôsledky, preto je dôležité takéo témy na hodinách geografie neobchádzať, ale venovať im aspoň chvíľku z nášho drahocenného času. 

V rámci vzdelávacieho programu ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj naša škola rozvíja komplexnú prírodovednú gramotnosť a prispôsobuje tomu prístup k žiakom, aj charakter vyučovania. Ide o koncepciu vzdelávania, ktorá kladie dôraz na aktívne objavovanie žiakmi a prirodzené medzipredmetové presahy.

No a táto aktivita je jednou z tých, ktoré by na hodinách geografie rozhodne nemali chýbať! Žiaci 5. ročníka sa učili prostredníctvom vytvorenia vlastného modelu pohoria a práce s ním pochopiť súvislosť medzi reliéfom a vrstevnicami v mape. 

Pred koncom kalendárneho roka mali naši deviataci v rámci geografie projektové zadanie - vytvoriť kalendár AUSTRÁLIA 2024. Cieľom bolo prepojiť jednotlivé zručnosti z informatiky, či výtvarnej výchovy. Žiaci si podľa svojich preferencií vyberali z niekoľkých tém. Naučili sa ako správne vyhľadávať konkrétne informácie, ako ich overiť z viacerých zdrojov, a tiež, že je dôležité uvádzať zdroje v závere každej práce.

Nakoniec vznikli diela, ktoré boli graficky, obsahovo a dizajnovo veľmi pekne spracované. 

Mgr. Martina Kopálová

Viete, ako sa pestuje, spracováva a prepravuje káva? Aké kroky musia byť spravené, aby sme si mohli pochutnať na šálke nášho obľúbeného nápoja? To všetko sa dozvedali žiaci 6. ročníka prostredníctvom podrobného fotografického príbehu kávy. 

Prehĺbiť záujem žiakov „o záhady vecí každodenných“ cez rôzne aktivity je vždy pre pedagóga výzva. Počas hodiny mali žiaci za úlohu v štvorčlenných skupinách usporiadať príbeh kávy od semienka až po šálku horúceho nápoja. Neskôr sa šiestaci dozvedeli veľa zaujímavých informácií o pití kávy a kávovníku prostredníctvom interaktívneho obsahu edukačného portálu MOZAIKeducation ktorý na hodinách biológie a geografie často využívame. 

Rozumieť geografickým súradniciam, rovnobežkám, poludníkom a určovaniu polohy je pri štúdiu geografie veľmi dôležité. Mnohí žiaci majú téme problém porozumieť, preto je dôležité venovať aktivitám zameraným na ich precvičovanie dostatok času od 5. ročníka ZŠ. Veď napokon, v rôznych formách sa s nimi budeme stretávať až do 9-teho ročníka ;-) 

​​​​​​Schopnosť vedieť vyčítať z máp potrebné informácie je základným predpokladom geografickej gramotnosti každého človeka. V školskom prostredí sa s mapami na hodinách geografie síce pracuje, ale už menšia pozornosť je venovaná ich samotnej tvorbe zo strany žiakov.

Cez jednoduché praktické aktivity sa mohli žiaci 6. a 7. ročníka zoznámiť s postupom tvorby máp a tak im lepšie porozumieť. Úlohou aktivít bolo sprevádzať žiakov procesom tvorby jednoduchých tematických máp s využitím metódy kartogramov. Nebazírujú na teórii, ale kladú dôraz na precvičovanie zručností. Tému sme zakončili tvorbou špajdlovej mapy, ktorá zobrazovala počet obyvateľov jednotlivých štátov Európy (7. ročník) / Afriky (6. ročník) metódou kartodiagramov.

Námet na aktivitu sme čerpali z metodického portálu Lepšia geografia, v ktorom má naša škola zakúpené členstvo. Ďakujeme :-)

Dnešná doba a neustále zmeny v požiadavkách na žiaka si vyžadujú aj zmeny pri výučbe, či pri overovaní vedomostí. Stále kladieme dôraz na čítanie s porozumením, s ktorým sa žiaci budú stretávať aj v budúcnosti pri čítaní rôznych dokumentov, zmlúv a pod. Čitateľská gramotnosť sa nám často viaže najmä k predmetu slovenský jazyk a literatúra, čo vôbec nemusí byť tak. A práve geografia je skvelou voľbou pre uplatnenie tejto zručnosti. Poďme teda na to už od 5. ročníka!

Žiaci sa počas októbra zamerali na obsah venovaný svatadielom a oceánom, úlohy si vyžadovali pozorné čítanie, prácu s textom a dôvtip pri identifikácii správnych dvojíc (text + obrázok). Žiaci pracovali v menších skupinách, čo im značne urýchlilo celý priebeh práce. Museli si však rozumne podeliť úlohy, čo priebežne na našich hodinách cvičíme. 

Po prezentácii žiackych riešení sme rozvinuli diskusiu, v ktorej sme si pokladali viacero otázok na porozumenie prečítaných textov. Napr. ,,Ktorý svetadiel je pomenovaný podľa človeka, ktorý skutočne žil? Prečo nesie svetadiel jeho meno? Názvy ktorých svetadielov alebo oceánov vychádzajú z mytológie? Ktoré svetadiely a oceány pomenovali už starovekí Gréci? Ktoré názvy sa odvíjajú od polohy daných svetadielov (boli východne, južne a pod. od Grécka)?" ​​​​​​​

Pri príležitosti Svetového dňa POTRAVY (16.10.) a Mezdinárodného dňa JABLKA (21.10.) sme sa so žiakmi 7.A bližšie pozreli na jedlo aj z pohľadu klimatickej krízy.

Odkiaľ všetko naše jedlo pochádza, čo bolo použité na jeho výrobu a ako sa dostalo na pulty obchodov? A čo sa deje s našimi nedojedenými zvyškami? Uvedomujeme si, ako potravinový systém súvisí s tvorbou skleníkových plynov, s klimatickou krízou?

Súčasná klimatická zmena je spôsobená činnosťou človeka. Tým sa výrazne líši od zmien klímy v minulosti. Spaľovanie uhlia, ropy a zemného plynu a niektoré ďalšie činnosti menia zloženie atmosféry a pridávajú do nej skleníkové plyny. Zosilnený skleníkový efekt potom spôsobuje otepľovanie s dôsledkami ako topenie ľadovcov, vzostup hladín oceánov, dlhodobé suchá alebo častejšie vlny horúčav a iné extrémne prejavy počasia.

Dopady zmeny klímy na spoločnosť aj prírodu, s ktorými sa budeme stretávať v nasledujúcich desaťročiach, budú priamo závislé od množstva skleníkových plynov, ktoré ešte do atmosféry vypustíme či už spaľovaním fosílnych palív alebo inými aktivitami, pri ktorých vzniká veľké množstvo emisií.  

Každý z nás svojou aktivitou produkuje uhlíkovú stopu. Jej veľkosť závisí od toho čo robíme, ako žijeme a ako veľa cestujeme. Uhlíkovú stopu sme si zmerali pomocou kalkulačky na web stránke https://iep.sk/kalkulacka 

Tematickú triednicku hodinu sme si oživli súťažou o najdlhšiu šupku z jablka a výrobou ovocných šalátov práve z domácich jabĺk z našich záhrad. Vybraní spolužiaci odprezentovali v skratke problematiku klimatickej krízy, iní pripravovali pre ostatných dobroty, ďalší pomáhali umývať a upratovať. Aj tu sme otestovali spoluprácu v rámci kolektívu. Žiakom to išlo výborne!

Mgr. Martina Kopálová

Vďaka nášmu členstvu v Lepšej geografii môžeme na hodinách geografie siahnuť po množste námetov na tvorbu projektov k jednotlivým témam. Počas októbra sme sa so šiestakmi rozhodli zrealizovať námet s názvom Prezentuj štát od A po Z.​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​​

Úlohou žiakov bolo predstaviť vybraný štát severnej Afriky pomocou abecedy formou prezentácie v PowerPointe. Žiaci mohli pracovať na projekte vo dvojiciach a rozdeliť si tak rozumne jednotlivé časti úlohy. Cieľom projektového zadania bolo u žiakov rozvíjať aj schopnosť vyjadrovania sa cez vhodne vybrané fotografie, mapy, grafy alebo iný multimediálny materiál. Niektorí žiaci sa so zadaním trápili viac, iní menej. Nakoniec to však všetci zvládli a mohli si odniesť okrem nových poznatkov aj cenné zručnosti práce s PC, ktoré využijú v ďalších rokoch štúdia. Vďaka patrí všetkým trpezlivým rodičom ktorí odolali a zadanie nerobili za svoje deti + našej p. zástupkyni Ing. Renáte Marťákovej, ktorá so šiestakmi pomáhala riešiť prípadné problémy počasť tvorby projektu aj na hodine informatiky ❤

Tento vzdelávací astronomický tvorivý projekt je dokonalou detskou hrou, ktorá žiakov zabaví a zároveň ich naučí o fázach Mesiaca. 

Najskôr sme sa s našimi piatakmi dôkladne oboznámili s témou Mesiac. V úvode sme zisťovali čo by sa stalo keby neexistoval a z akého dôvodu ho môžeme na oblohe registrovať v rôznych podobách. Neskôr sme pozorovali ako vyzerá lunochod, moria na Mesiaci, či kto bol Neil Armstrong. Vlastnoručne vyrobený model fáz Mesiaca žiaci využívali na viacerých hodinách, hľadali prepojenia na ďalšie javy sledované na našej oblohe a nakoniesme sme ho využili aj pri ústnej odpovedi :-D ​​​​​​​

Tradičný projekt zase trochu inak... 

Na ziačiatku sme sa so žiakmi rozprávali, kde je naše miesto vo vesmíre, či sa stretli s názvom Slnečná sústava a ako si vesmír vôbec predstavujú. Na hodinách sme pracovali s rôznymi knihami, encyklopédiami a pozreli sme aj zaujímavé videá z Medzinárodnej vesmírnej stanice (NASA), kde žiaci mohli vidieť ako si astronauti umývajú vlasy, spia, či predvádzajú rôzne experimenty.

Neskôr boli žiaci rozdelení to skupín, kde každá skupina pracovala na inej planéte. Úlohou žiakov bolo vytvoriť 3D model planéty a pátrať po rôznych zaujímavostiach a faktoch, ktoré na záver odprezentujú pred svojimi spolužiakmi. Po odprezentovaní sme jednotlivé časti poskladali spolu tak, aby nám vznikla na školskom ihrisku celá Slnečná sústava. Potom sme sa rozprávali o vzdialenostiach medzi jednotlivými planétami, kde žiaci zistili, že ich odhad je na míle vzdialený od reality.

Pre lepšiu predstavu o vzdialenostiach sme si ešte na nasledujúcej hodine ukázali zaujímavú internetovú stránku ktorá za zaoberá tým, ako by to vyzeralo, keby bol mesiac len 1 pixel

Bingo je obľúbenou aktivitou, ktorá nezaberie veľa času a výborne poslúži ako úvodný vstup do témy, pri ktorom sa žiaci dozvedia nielen niečo nové o učive, ktoré ich čaká, ale aj o sebe navzájom.

So 6. ročníkom sme sa teda pozreli trošku bližšie na Áziu. Po úvodných pokynoch dostali žiaci hraciu kartu s otázkami a každý z nich mal za úlohu čo najrýchlejšie nájsť spolužiaka, ktorý mu na vybratú otázku odpovie ,,Áno". Žiak, ktorému sa podarilo vyplniť menami spolužiakov päť susedných políčok zvolá Bingo! a stáva sa víťazom. Po ukončení hry sa žiaci vrátili na svoje miesta aby rozvinuli diskusiu o tom, ako jednotlivé otázky súvisia s Áziou. 

Jedným z prvých krokov pri vytváraní vzťahu človeka k prírode, svojmu okoliu a ľuďom okolo seba je upriamiť pozornosť na jeho vnímanie, v prepojení na jeho predstavivosť a city. S piatakmi sme sa tentokrát zamerali na sluch a skúsili si vytvoriť zvukovú mapu. 

Na školskom dvore si každý našiel svoje miesto, ktoré mu bolo príjemné, sadol si naň a na malý papier zaznačil svoju pozíciu. Potom si žiaci zatvorili oči, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchli a upriamili pozornosť na zvuky okolo nich. Postupne všetky zvuky značili a zakresľovali pomocou piktogramov/obrázkov, v smere odkiaľ zvuk počuli. Keď sme sa opäť stretli, úlohou žiakov bolo ich mapu prečítať podľa zaznačených zvukov a pritom ukazovať smer odkiaľ prichádzal. Plynule sme tak mohli prejsť na tému určovania svetových strán v teréne, kde sme sa rozprávali ako určíme svetové strany bez kompasu (podľa slnka, hodiniek, prírodných ukazovateľov atď.), podľa čoho by sa žiaci orientovali v tme a čo by mala mapa vôbec obsahovať. Zároveň sme zistili, že musíme popracovať na poznávaní spevu vtákov - TIP na hodinu biológie :-) A zase je tu koniec hodiny... 

Naši ôsmaci si na začiatku školského roka zopakovali svoje vedomosti z geografie prostredníctvom kvízu a hry s vlajkami. Témou tohtoročnej geografie v 8.A bude SLOVENSKO. Na mape sa žiaci zorientovali cez puzzle kraje Slovenska.

Mgr. Martina Kopálová