Opäť sme siahli po našej osvedčenej pracovnej učebnici ExpEdície a so 7. ročníkom zrealizovali túto zábanú chemickú aktivitu. Jej cieľom bolo ilustrovať skutočnosť, že priebeh chemických reakcií je veľmi variabilný.

Žiaci mali cez jednoduchý výskumný dizajn identifikovať, ktoré látky sú reaktanty, resp. čo robí šumienku šumienkou. Postupnou kombináciou dvoch práškových prísad s vodou žiaci identifikovali dve látky, ktoré po kontakte s vodou spolu reagujú, pričom pozorovali šumenie.

Členky DHZ Kamenná Poruba zo 7.A triedy prišli v rámci rovesníckeho vzdelávania urobiť 7.B triede prednášku o požiaroch a ich hasení spolu s praktickými ukážkami. V závere mohli žiaci nahliadnuť prostredníctvom videí a živej diskusie do zákulisia hasičských  súťaží a zistiť o nich niečo viac ;-)

Po úspechu z minulého roka sme sa aj tento školský rok pustili s deviatakmi do výroby vlastného octu z datlí, hrozna a jabĺk. Realizácia praktickej aktivity trvala niekoľko týždňov, ale stála za to!

V prvom kroku procesu sme sprcúvali ovocie, ktoré sme neskôr vo forme ovocnej šťavy s kvasinkami nechali 2 týždne kvasiť. Počas kvasenia sme pozorovali, zapisovali a zakresľovali čo sa deje v nádobách, hľadali informácie o ďalších surovinách na výrobu octu a pripravovali podklady k druhej fáze procesu. Tu sme zisťovali ako líšil produkt kvasenia za prítomnosti vzduchu po pretečení ocotnicou od produktu alkoholového kvasenia. V závere aktivity sme rôzne druhy vyrobeného octu ochutnávali a spoločne hodnotili ich chuť, vôňu, vzhľad atď. Bol to zážitok ;-)

Na základe 3 zrealizovaných experimentov žiaci 7.A a 7.B triedy zisťovali, ako možno dostať vzduch do pohybu. Svoje pokusy v priebehu hodiny alebo doma zaznamenávali a neskôr spracovávali formou videa. 

Najzaujímavejšia kryštalizácia je hádam tá, ktorou vznikajú kvapľové útvary bohato zdobiace naše jaskyne. Kvaple rôznych tvarov, foriem i farieb „rastú“ milióny rokov za špeciálnych podmienok a nie je možné ľudskému oku tento jav pozorovať. 

So siedmakmi sme sa pokúsili na chodinách chémie pripraviť miniatúrne „aragonitove kvety“. Tie skutočné aragonity v jaskyniach majú komplikované ihlicovité, špirálovité a kríčkovité tvary. Vznikajú z nasýteného roztoku uhličitanu vápenatého. Naše kryštáliky vznikli z nasýteného roztoku octanu vápenatého. 

Na základe experimentu siedmaci pochopili, že niektoré farbivá patriace medzi zmesi, sú rozložiteľné touto oddeľovacou metódou na jednotlivé zložky. V úvode žiaci realizovali chromatografiu rozložením rôznych farebných fixiek na kriede podľa daného postupu, získavali chromatogram, čo malo viesť k pochopeniu princípu metódy. Následne žiaci riešili v skupinách detektívny prípad počmárania výsledkovej listiny neznámou čiernou fixkou, v ktorom samostatne navrhovali vlastný postup pátrania.

Filtrácia ako jedna z oddeľovacích metód sa používa na oddeľovanie tekutiny (plynu) od tuhej látky (pórovitým) filtračným materiálom, ktorý prepúšťa iba kvapalinu (plyn), pričom tuhé látky zadržiavajú. Pri filtrácii môžeme použiť rôzne filtračné materiály, pričom treba použiť veľkú veľkosť pórov.

Cieľom aktivity bolo, aby žiaci získali skúsenosti s rôznymi filtračnými materiálmi, ktoré sú v domácnosti a v bežnom živote využívané. Na hodine uplatňovali spôsobilosti vedeckej práce - dávať do súvislosti (“vnímať”) objekty a javy vzdialené v priestore a čase či merať. Taktiež cvičili svoje argumentačné spôsobilosti (v súvislosti s vlastnými zisteniami a výskumami).

Slovné spojenie „fosílne palivá“ žiaci vnímajú v rôznom kontexte. V úvode celej problematiky sme zisťovali, čo o danej problematike žiaci vedia, aby následne sme mohli zmysluplne viesť celú výučbu, vhodne sa pýtať, prípadne absolvovať výučbu smerom, ktorá je pre žiakov zmysluplná a obohacujúca. Žiaci sa dozvedeli napr. o vzniku ropy, jej spracovávaní a produktoch, ktoré sa z nich postupne vyrábajú. Žiaci skúmali ropu a venovali pozornosť aj otázkam spojeným s ekologickými problémami (havárie pri preprave, spracovanie, využívanie). Počas vyučovania si niekedy radi pozrieme aj skvelé videá z popularizačno-vzdelávacieho cyklu Akadémie vied Českej republiky s názvom NESkreslená veda. 

​​​​​​Meranie množstva kontaminovanej vody ropnou škvrnou.​​​​

NESkreslená veda III (Co je to ropa?): tretia séria vzdelávacieho cyklu Akadémie vied Českej republiky

Na množstve rozpustenej látky v roztoku záleží! Nielen v kuchyni pri príprave jedlá, ale aj pri roztokoch používaných v medicíne, v poľnohospodárstve, či v chemickom priemysle. 

So siedmakmi sme sa učili ako správne pripraviť roztoky modrej skalice s rôznym množstvom rozpustenej látky a následne ako vypočítať pomocou hmotnostného zlomku podiel hmotnosti rozpostenej látky a hmotnosti roztoku.  

Začiatok školského roka sa v chémii niesol na vlne pozorovaní a skúmania. Žiaci 8. ročníka si overovali svoj predpoklad, že chemickým zlučovaním železa a síry vzniká pri zahriatí zlúčenina sulfid železnatý.

V závere hodiny žiaci prišli na to, že chemická zlúčenina mala iné vlastnosti ako prvky, z ktorých vznikla. Jednotlivé prvky je možné získať zo zmesi pred chemickou reakciou oddeľovacími metódami, avšak nie zo zlúčeniny, ktorú tvoria.